reklama

Víťazmi volieb sú VOLIČI

Hoci sa už od sobotňajšej noci hovorí o prekvapení, patovej situácii , víťazoch či porazených, môžeme výsledok týchto volieb brať ako víťazstvo – víťazstvo slovenského národa nad politikmi. Aspoň raz. Takýto povolebný scenár by

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

nepredpovedal nikto. Ani politológovia a ani samotní politici, a predsa je to presne ten scenár, aký sme potrebovali.

Prečo?

Ak by, povedzme, z volieb vyšiel niekto ako suverénny víťaz(jedno či zľava alebo zprava), všetko by mohlo pokračovať ako doteraz – tým mám na mysli suverénnosť, aroganciu moci, riešenie vecí vo vlastný prospech politikov, atď...

Výsledky volieb, ako sa ukazuje, „znížili výšku letu“ každému z politikov. Vyzerá to tak, že sa budú musieť dohodnúť a tie dohody určite nebudú také jednoduché. Prvým pozitívom sa dá označiť to, že sa vymenia „tóny“ arogancie aspoň za štipku pokory, čo je veľmi dôležité. Dôležité pre politikov samých, pre náš štát a pre budúcnosť ďalších generácií.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mne osobne pred voľbami bolo jasné, že voľbami sa nič nevyrieši. Mal som na mysli práve voľby s klasickými víťazmi. V týchto voľbách však vyhrali voliči, nech už sa zloží akákoľvek vláda alebo sa to skončí predčasnými voľbami. V každom prípade začalo byť politikom zrejmé, že o budúcnosti Slovenska nerozhodujú finančné skupiny, ich mienkotvorné média, čí nimi financované verejné prieskumy, ale ľudia, ktorí pretriezveli z večných sľubov, ktoré im za 23 rokov už lezú hore krkom.

Vyhrala strana SMER voľby?

Teoreticky – podľa sčítaných hlasov sa to dá tvrdiť. Reálne je to však inak. SMER, strana socialistov, má podobné spôsoby realizácie vládnutia, aké boli uplatňované v časoch vlády komunizmu. To znamená, že všetkým, čo sú lojálni voči strane, súhlasia s ňou aspoň v 99%, bude „dané“. Dané znamená : vedúce miesto v štátnej správe(ministerstvá, vúc, krajské a obvodné úrady, štátne podniky, daňové a sociálne úrady, úrady práce, atd.) – od vedúcich oddelení až po riaditeľské pozície, miesta v dozorných radách a pod. Nechýba ani zabezpečenie „imunity“ – malý, väčší ani mega prešľap nie je problém. Keď si spočítame všetky tieto pozície a vynásobíme ich počtom rodinných príslušníkov(prípadne podriadených), tak pri 60% účasti celkového množstva voličov, je to tých 28%, ktorí volili „svoju“ stranu. Otázkou je, či to bola ich skutočná voľba z presvedčenia, alebo za nich volil „pud SEBAZÁCHOVY“. Iste, majú na to právo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

ĽSNS Mariana Kotlebu je prekvapením?

Prekvapujú niekoho ľudia, ktorým sa dvíha žalúdok, hľadiac na bibordy, kde sa na nich usmievajú politici tzv. štandardných strán s logami: robíme pre ľudí, pre rodiny, ľudia si zaslúžia atď....a pri tom vidia, že niekoľko rokov sa deje pravý opak. Životná úroveň podľa všetkých okolitých štátov je najnižšia(veď ani emigranti o nás nemajú záujem), všetko máme rozpredané – chýba už len pitná voda, sme závislí od niekoľkých automobiliek, mladí ľudia odchádzajú do zahraničia, dôchodcovia živoria. Ak sa dožadujeme spravodlivosti, dostaneme výsmech z prokuratúry či súdov, ktoré sú paradoxne platené z našich daní. Ešte stále sa niekto čuduje.? Marian Kotleba presne pomenoval, že 50% z realizácie projektov z eurofondov sa ukradne, že politici rozkrádajú tento štát, že nemajú trestnoprávnu zodpovednosť, že Slovensko nemá svoju suverenitu v EU atď. Toto týchto ľudí oslovilo, nepozerajú ani na pozadie strany – širší program strany, ideológiu strany. Možno by to bolo inak, ak by ľudia poznali históriu, históriu svojho národa. Nemám na mysli predvojnovú a povojnovú históriu, ktorú napísal náš „brat“, s ktorým sme mali byť na večné časy a nikdy inak. Ak by sa do kníh dejepisu začali písať skutočné príbehy histórie – hoci nie vždy pre nás lichotivé, ľudia by skôr pochopili chyby minulosti a aj možné trvajúce napätia súčasnosti. Kto vie, že napr. 1.9.1939 Poľsko od západu napadlo Nemecko, od juhu Slovensko a 17.9. od východu Rusko? Kto vie, že to „západné“ Rakúsko bolo do 1956 r. pod Ruskom? Kto by toto dokázal zapísať do kníh dejepisu? ...lenže, potom by nepasovalo ani niekoľko rokov pred tým a niekoľko rokov potom...ale mohli by sme toto očakávať od doterajších vlád, ktorých predstavitelia študovali v Moskve? asi ťažko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A to je celý problém veci. Je ale smiešne, že niekoľko minút po voľbách všetci politici vyhlasujú, že si ľudia zvolili fašistickú stranu do parlamentu. Potom, je tiež smutné, že niekoľko minút po voľbách verejnoprávna televízia odvysiela aj príspevok s fašistickým pozadím strany, ktorá sa dostala do nášho parlamentu, čím deklaruje a do sveta vytrubuje, že 8% voličov na Slovensku sú fašisti. Ja sa pýtam, prečo toto televízia nevysielala, pri registrácii tejto politickej strany? Vtedy to nikomu nevadilo? Ani iným politickým stranám? Vadí to všetkým teraz, keď voliči legitímne v parlamentných voľbách dali hlas legitímne zaregistrovanej strane? Dobre, možno chápem, ak politická strana nemá záujem spolupracovať s inou politickou stranou, ale aby prezident ignoroval hlasy 210 tisíc ľudí ? Veril som vo väčšiu diplomaciu zo strany prezidentského úradu, takéto zachovanie môže paradoxne ešte posilniť túto stranu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte raz otázka, ako je možné, že sa dá na Slovensku legitímne zaregistrovať strana, ktorú väčšina nazýva fašistickou a ktorej ideológia je teda v rozpore s ústavou SR? Vyvedie za to niekto zodpovednosť? Ak sa preukáže, že prvky fašizmu , ktoré boli v predchádzajúcej strane Národná pospolitosť v nej nie sú, potom by sa všetci mali verejne ospravedlniť. Ak sa to má posudzovať podľa minulosti subjektov, dá sa namietať, aj fakt, ako mohol niekto založiť stranu, kto v minulosti napr. tuneloval štát, čo je tiež v rozpore s ústavou SR.

To, čo vytvára v našej krajine situáciu posledných rokov je to, že na Slovensku chýbajú zásady. Zásady, ktoré sú jasne v prospech spoločnosti, bez tvorenia vynímiek. Takmer ani jeden zákon SR nie je jednoznačný, práve preto, aby sa dalo pomedzi kľučkovať a aby to vždy podľa okolností mohlo niekomu vyhovovať. A pritom by mohlo byť všetko oveľa jednoduchšie a jednoduchšie a dobre by sa dalo žiť. Chcem veriť v to, že sa toho raz dožijeme.

Jozef Rošťák

Jozef Rošťák

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...som obyčajný človek, ktorého zaujímajú veci aj "za vlastným plotom"... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu