Buďme vďační....

Autor: Jozef Rošťák | 30.11.2011 o 23:15 | Karma článku: 8,59 | Prečítané:  1111x

  Dnes by naša mama oslávila svoje ďalšie narodeniny. Nie okrúhle, nie výročné, proste narodeniny. Avšak posledné také narodeniny s nami oslávila pred štrnástimi rokmi. Kto by to bol vtedy tušil, že práve tie narodeniny budú posledné. Hádam nikto z nás, ba myslím si, že ani naša mama. Že sme „tu", že sú „tu" naši najbližší, naši kamaráti naši rodičia či deti, berieme často ako samozrejmosť. Myslím, že pre všetky tie kopiace sa povinnosti každodenného života, si často ani nestíhame uvedomovať, že tie „samozrejme" veci okolo nás, nie sú vždy až tak samozrejme. Čas na uvedomenie si vecí okolo nás sa nájde vtedy, keď o tú vec či blízku osobu náhle prídeme...zostávame prekvapení a zaskočení...vtedy akoby sa čas zastavil. Nepomôžu ani otázky „prečo"?, „prečo teraz"?, či" prečo on ,ona, toto"? Tu je pomocníkom práve ten „čas" a ten by sme vtedy mali správne využiť.....  

 

Chvíľu, keď v živote stratíme matku, asi nemusím nikomu opisovať. Práve v tú chvíľu sa staneme „dospelými" a je jedno či máme desať, dvadsať alebo päťdesiat rokov. Od tej chvíle už nie je za kým zájsť po radu, na ktorú sme sa so samozrejmosťou spoliehali od prvého krôčiku či prvého napomenutia. Presne tou chvíľou preberáme toto rozhodovanie plne na seba....Obsah týchto viet porozumie skôr ten z vás, koho odchod mamy už zastihol. Pochopiteľne. Ale nie vám smerujem tieto riadky. Pred štrnástimi rokmi by som možno ani ja na prvé prečítanie nechápal „o čo tu tomu pisateľovi ide". A prečo to všetko vlastne píšem? Preto, aby som vám pomohol „predbehnúť čas", aby ste sa mohli nachvíľku zastaviť a dopredu sa zamyslieť aj nad tým, že ľudia, ktorých máme dennodenne okolo seba nie sú „samozrejmosťou". Tak isto ani rôzne veci, ktoré považujeme za všedné, neberme ako samozrejmosť. Ľudia, ktorí sú zdraví, berú zdravie ako samozrejmosť. Podobne, keď máme prácu, máme kde bývať, máme vodu a dostatok jedla, bez zamyslenia sa, toto považujeme za akúsi „všednosť". Až keď ochorieme a začneme chodiť z vyšetrenia na vyšetrenie, si dokážeme uvedomiť aký je to dar byť "zdravým". Keď náhle prídeme o prácu, a zúfalo prechádzame všetky inzercie trhu práce, si začíname uvedomovať čo znamená mať prácu. V tomto období sucha niektorí máme dokonca možnosť zistiť, čo znamená "nemať vodu"....taká samozrejmosť, nie?!...

Všetko čo sme „dostali" pre život na našej planéte by sme si mali vážiť a byť za to všetko vďační....či už sú to naši najbližší, príroda, naše zdravie, každá ľudská práca, naše okolie. Skúsme sa aspoň z času na čas zastaviť a v našich vnútrach „pohľadať" také dve základné vlastnosti : úctu a vďačnosť, ktoré sa v poslednom období veľmi rýchlym tempom vytrácajú....

 

 

Motto: „Neplač nad tým čo Ti chýba, ale teš sa z toho čo máš, lebo nevieš do kedy to budeš mať...."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?